História
História obce Ďapalovce.
Tisícročia predtým, ako si ľudia usadení v ďapalovskom chotári začali hovoriť Ďapalovčania, koncom 3. a začiatkom 2. tisícročia pred Kristom sa tu zdržiaval pastiersky ľud, ktorý svoje stáda hnal pozdĺž riečok a svojich mŕtvych pochovával pod vysoké násypy - mohyly. Predpokladá sa, že to boli prví Indoeurópania v našich končinách, t. j. prapredkovia väčšiny neskorších európskych a niektorých ázijských národov. Ľud, ktorý v archeologickej terminológii nazývame ľud kultúry východoslovenských mohýl, mal pomerne chudobnú materiálnu kultúru, resp. predmety svojej dennej potreby vyrábal predovšetkým z organických materiálov - z dreva, kože, textilu - tak, ako je to u nomádskych pastierských spoločenstiev zvykom. Po týchto materiáloch sa v zemi stopy dochovajú iba výnimočne. Zachovali sa nám však malé východoslovenské pyramídy, ktoré navŕšili nad pohrebmi svojich zomretých. Stopy takýchto mohýl sa v ďapalovskom chotári našli na dvoch polohách.
Na hrebeni Ďapalovského vrchu (kóta 309,6), medzi údolím riečky Oľka a Ondalík ťahá sa v troch skupinách pás 12 mohýl v smere S – J v dĺžke asi 370 m. Na polohe Hradziská (nadmor. v. 310 m) bola zistená skupina 4 mohýl, z ktorých dve boli čiastočne skúmané. Mohyly tvorili násypy svetlohnedej zeminy, bez náznaku vrstvenia a okrem niekoľkých kameňov v mohyle II ani žiadne kamenné konštrukčné prvky. Mohyly boli vysoké 0,8 m (mohyla I), resp. 0,9 m (mohyla II). Okrem roztrúsených uhlíkov sa tu iný materiál nenašiel.
Ďapalovce sa prvýkrát spomínajú ako Zapalousche v listinách uvádzajúcich stav majetku Imricha z Perína, majiteľa stropkovského panstva v r. 1408 medzi mladšími dedinami ako Giglovce, Holčíkovce, Girovce, Piskorovce, Košarovce popri starších ako Domaša, Kelča, Brusnica, Breznica, Hrabovec atď. Zatiaľ známy písomný materiál neumožňuje bližšie poznať počiatky týchto osád ani ich zakladateľov - starších feudálnych majiteľov či kráľovských správcov stropkovského panstva, ktorých tu v 14. storočí nevyhnutne treba predpokladať. Bližšiu informáciu poskytuje listina o deľbe stropkovského panstva medzi magnátmi z Perína z r.1430 a jej potvrdenie z r. 1431. Tu sa Ďapalovce uvádzajú ako Gyapalwagasa, čo určite svedčí o ich založení na nemeckom práve, pretože pre takto založené osady bola typická maďarská koncovka "vagasa" (poruba). V tomto zmysle je možné označiť dedinu ako Ďapalova Poruba, založená šoltýsom Ďapalom. Dediny založené na nemeckom práve vznikali na Slovensku najmä v 14. storočí až do polovice 15. storočia. Ich osadníci boli predovšetkým Slováci, ale obyčajne lokátorom bol Nemec - šoltýs. Nemecké právo zaisťovalo osadníkom výhodnejšie podmienky ako pôvodné domáce právo. Na základe tohto práva sa osídľovali predtým často neosídlené oblasti, ktoré svojmu majiteľovi bez osadníkov neprinášali úžitok.
Bezprostredne po založení dediny sa používal medzi slovenským obyvateľstvom názov Ďapalovec či Ďapalovce, z ktorého vznikol trvalý maďarizovaný názov Gyapalocz.
Ďapalovce boli majetkovou súčasťou stropkovského panstva. V zápisoch urbárov stropkovského panstva z r. 1557 a 1567 možno zistiť, že vtedy v Ďapalovciach žil šoltýs a roľnícke slovenské obyvateľstvo. Všetci mali k zemepánovi také povinnosti, ako napríklad obyvatelia Chotče alebo Malej Domaše. Ďapalovské domácnosti v r. 1567 zdanili daňou kráľovi od dva a pol porty a v roku 1582 od štyroch port. V roku 1600 tu bolo 21 obývaných poddanských domov a nepochybne aj dom šoltýsa.
Na prelome 16. a 17. storočia boli Ďapalovce stredne veľkou dedinou so slovenskými roľníckymi obyvateľmi. Boli najväčšou dedinou v doline Ondalíka. Do r. 1568 obec patrila majiteľom stropkovského panstva Peréňovcom. Po tomto roku sa spolu s celým panstvom stali vlastníctvom pánov Petéovcov, v 18. stor. patrili Rollovcom, v 19. stor. Stárajovcom a Felekiovcom. Ďalšie známe informácie o obci sú z r. 1786, keď sa spomínajú ako Gyapalowce, v r. 1808 ako Ďapalowce v slovenskom pravopise a ako Gyapalóc alebo Gyapár v maďarskom pravopise. Z toho vidno, že slovenský názov je v podstate už po stáročia ustálený vo forme Ďapalovce, resp. Zapalovce.V 18. a 19. stor. sa počet obyvateľov pohyboval od 220 do 300. Ľudia sa tu živili roľníctvom a iste aj drevorubačstvom, čo dosvedčuje aj vznik parnej píly v 20. rokoch minulého storočia (pracovala až do r. 1943) a pálenie dreveného uhlia v 30. a 40. rokoch. Nakoniec, pre prácu s drevom poskytovali rozsiahle lesy ďapalovského chotára ideálne podmienky. Tradičné zamestnania - najmä roľníctvo sa v obci udržalo až do 70. rokov, kedy aj tu vzniklo roľnícke družstvo.
V obci bol pôvodný kostol postavený v historizujúcom slohu z r. 1893. Do konca 70. rokov sa v kostole nachádzala vzácna gotická plastika Madony s Ježiškom z pol. 15. stor. Plastika pochádzala pravdepodobne z niektorého iného stredovekého kostola. V súčasnosti je v zbierkach Slovenskej národnej galérie v Bratislave. V kostole je umiestnená jej kópia. Nachádza sa tu ešte jedna umelecko-historická pamiatka - plastika trpiaceho Krista z konca 19. stor.
Literatúra:
V. Budinský-Krička: Východoslovenské mohyly. Slovenská archeológia 15, 1967, 277 – 388.
J. Beňko: Osídlenie severného Slovenska. Košice 1985
M. Jenčová: Výskum mohýl v Ďapalovciach. In: Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v r. 1990. Nitra 1992, 53.
F. Uličný: Dejiny osídlenia Zemplínskej župy. Michalovce 2001
Vlastivedný slovník obcí na Slovensku I. Bratislava 1977
